"<span lang="ur">صیہونیت</span>[[ گٹھ:مضامین جنہاں وچ اردو بولی دا متن شامل اے ]]" دیاں دہرائیاں وچ وکھراپا

Content deleted Content added
No edit summary
No edit summary
لیک ۱ –
[[فائل:Theodore Herzl.jpg|بائیں|thumb|تھیوڈور  ہرتذل  کو جدید صہیونی تحریک کا بانی تصور کیا جاتا ہے ہے۔ 1896ء کی اپنی کتاب ''دیر یودنستات(یہودی ریاست)''، میں انہوں نے بیسویں صدی میں مستقبل کی خودمختار یہودی ریاست کا تصور دیا۔]]
'''صیہونیت''' ({{lang-he-n|צִיּוֹנוּת}} ''تصیہونت'' {{IPA-he|t͡sijo̞ˈnut}} از ''صہیون'') قومی تحریک اے جو [[یہودی|یہودی لوگوںلوکاں]] دی دوبارہ یہودی وطن  یعنی  [[ارض اسرائیل|ملک اسرائیل]] (جو  [[کنعان]]، [[ارض مقدسہ|ارض مقدس]] تے [[فلسطین]] اُتے مشتمل اے)۔ قیام دی حمایت کردا اے{{sfn|Motyl|2001|pp=604.}}<ref>{{cite book|last1=Herzl |first1=Theodor |authorlink1=Theodor Herzl |translator= Sylvie d'Avigdor |title=Der Judenstaat |trans-title=The Jewish state |url=https://books.google.com/books?id=3f4RFWkMeWoC |accessdate=September 28, 2010 |edition=republication |year=1988 |origyear=1896 |publisher=[[Dover Publications|Courier Dover]] |location=New York |isbn=978-0-486-25849-2 |page=40 |chapter=Biography, by Alex Bein |chapterurl=https://books.google.com/books?id=3f4RFWkMeWoC&pg=PA40}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.oxforddictionaries.com/us/definition/american_english/zionism|title=Zionism |work=Oxford Dictionary |access-date=June 30, 2016| archiveurl = http://web.archive.org/web/20181225204638/https://en.oxforddictionaries.com/definition/us/zionism | archivedate = 25 دسمبر 2018 }}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.britannica.com/topic/Zionism|title=Zionism {{!}} nationalistic movement|access-date=June 30, 2016| archiveurl = http://web.archive.org/web/20181225204632/https://www.britannica.com/topic/Zionism | archivedate = 25 دسمبر 2018 }}</ref> جدید صیہونیت انیسواں صدی دے اخائر وچ [[وسطی یورپ|وسطی]] تے [[مشرقی یورپ]] وچ اک یہودی قومی احیاء دی تحریک دے طور اُتے  ابھر کر سامنے آئی، جس نے [[ضد سامیت|سام دشمنی]] دے رد عمل تے اخراجی [[قوم پرست]] تحریکاں دے جواب وچ جنم لیاـ<ref name="Shillony2012">{{cite book|author=Ben-Ami Shillony|authorlink=Ben-Ami Shillony|title=Jews & the Japanese: The Successful Outsiders|url=https://books.google.com/books?id=OvzPAgAAQBAJ&pg=PA88|date=24 January 2012|publisher=Tuttle Publishing|isbn=978-1-4629-0396-2|page=88|quote='(Zionism) arose in response to and in imitation of the current national movements of Central, Southern, and Eastern Europe.'| archiveurl = http://web.archive.org/web/20181225204640/https://books.google.com/books?id=OvzPAgAAQBAJ&pg=PA88 | archivedate = 25 دسمبر 2018 }}</ref><ref name="LeVineMossberg2014">{{cite book |last1=LeVine |first1=Mark |last2=Mossberg|first2=Mathias|title=One Land, Two States: Israel and Palestine as Parallel States|url=https://books.google.com/books?id=vnVAAwAAQBAJ&pg=PA211|year=2014|publisher=University of California Press|isbn=978-0-520-95840-1|page=211|quote=The parents of Zionism were not Judaism and tradition, but antiSemitism and nationalism. The ideals of the [[انقلاب فرانس]] spread slowly across [[یورپ]], finally reaching the [[تحدیدی آبادکاری]] in the [[سلطنت روس]] and helping to set off the [[حثکالا]], or Jewish Enlightenment. This engendered a permanent split in the Jewish world, between those who held to a halachic or religious-centric vision of their identity and those who adopted in part the racial rhetoric of the time and made the Jewish people into a nation. This was helped along by the wave of [[پوگروم]]s in Eastern Europe that set two million Jews to flight; most wound up in [[ریاستہائے متحدہ امریکا]], but some chose Palestine. A driving force behind this was the [[Hovevei Zion]] movement, which worked from 1882 to develop a Hebrew identity that was distinct from [[یہودیت]] as a religion.| archiveurl = http://web.archive.org/web/20181225204641/https://books.google.com/books?id=vnVAAwAAQBAJ&pg=PA211 | archivedate = 25 دسمبر 2018 }}</ref><ref name="Gelvin2014">{{cite book |last=Gelvin |first=James L.|title=The Israel-Palestine Conflict: One Hundred Years of War|url=https://books.google.com/books?id=GDaZAgAAQBAJ&pg=PA93|date=January 13, 2014|publisher=Cambridge University Press|isbn=978-1-107-47077-4|page=93|quote=The fact that [[Palestinian nationalism]] developed later than Zionism and indeed in response to it does not in any way diminish the legitimacy of Palestinian nationalism or make it less valid than Zionism. All nationalisms arise in opposition to some "other". Why else would there be the need to specify who you are? And all nationalisms are defined by what they oppose. As we have seen, Zionism itself arose in reaction to anti-Semitic and exclusionary nationalist movements in Europe. It would be perverse to judge Zionism as somehow less valid than European anti-Semitism or those nationalisms. Furthermore, Zionism itself was also defined by its opposition to the indigenous Palestinian inhabitants of the region. Both the "conquest of land" and the "conquest of labor" slogans that became central to the dominant strain of Zionism in the Yishuv originated as a result of the Zionist confrontation with the Palestinian "other".| archiveurl = http://web.archive.org/web/20181225204631/https://books.google.com/books?id=GDaZAgAAQBAJ&pg=PA93 | archivedate = 25 دسمبر 2018 }}</ref> اس دے بعد جلد ای، اس دے زیادہ تر رہنماواں نے اس تحریک دا مقصد  مطلوبہ ریاست فلسطین تے بعد وچ [[سلطنت عثمانیہ]] دے زیر حکومت علاقاں وچ  قائم کرنے توں وابستہ کر لیاـ<ref name=RCohen>{{cite book|last=Cohen|first=Robin|title=The Cambridge Survey of World Migration|year=1995|publisher=Cambridge University Press|page=504|url=https://books.google.com/books?id=YbzsBPuhyggC&lpg=PA405&dq=Zionism%20Colonize%20palestine&pg=PA405#v=onepage&q&f=false}}</ref><ref name=JGelvin>{{cite book|last=Gelvin|first=James|title=The Israel–Palestine Conflict: One Hundred Years of War|year=2007|edition=2nd|publisher=Cambridge University Press|isbn=0521888352|page=51|url=https://books.google.com/books?id=5FwAT5fx03IC&lpg=PA52&dq=the%20Basel%20program%20colonisation%20of%20Palestine&pg=PA52#v=onepage&q&f=false}}</ref><ref>Ilan Pappe, ''The Ethnic Cleansing of Palestine'', 2006, p.10–11</ref>
 
1948ء تک صیہونیت دے بنیادی مقاصد وچ دوبارہ یہود نوں ارض مقدسہ وچ تاریخی خود مختاری دلوانے، یہود جلاوطناں دا اجتماع، یہود دے خلاف سام دشمنی، امتیازی سلوک تے ظلم و ستم توں آزادی اُتے مرکوز سن جس دا سامنہ انہاں نے جلاوطنی وچ کیدا سی۔ 1948ء وچ [[اسرائیل|اسرائیل کی ریاست]] دے قیام دے بعد صیہونیت بنیادی طور اُتے منجانب اسرائیل  اس دی مسلسل موجودگی، توسیع تے دفاع دے خطرات توں نمٹنے دے لئی وکالت تے حمایت دا ناں اے۔
 
مذہبی قسم دی  اک صیہونیت  یہودی تشخص برقرار رکھنے  دی حمایندیحمایتی اے تے اسنوں مذہبی یہودیت توں وابستگی نوں متعرف کردا اے تے یہودیاں دے دوسرے معاشراں وچ انجذاب دی مخالفت کردا اے تے یہودیاں دی  [[اسرائیل]] واپسی نوں یہودیاں دی   اپنی اک علاحدہ ریاست وچ اکثریندیاکثریتی قوم بننے دے اک ذریعے دے طور اُتے وکالت کردا اے۔{{Sfn|Motyl|2001}}  [[ثقافتی صیہونیت]] اک قسم دی  صیہونیت اے جس دی سب توں زیادہ نمایاں نمائندگی [[:en:Ahad Ha'am|احد ہام]] نے دی تے بنیاد رکھی تے اسرائیل وچ اک یہودی "روحانی مرکز "دے  [[سیکولر]] نقطہ نظر نوں فروغ دتا۔  سیاسی صیہونیت دے بانی ہرضل دے برعکس  احد ہا م دی دی جدوجہد  اسرائیل نوں "یہودی ریاست  نہ کہ صرف یہودیاں دی ریاست" بنانے دے لئی سی۔<ref>Ahad Ha'am, The Jewish State and Jewish Problem, trans. from the Hebrew by Leon Simon c 1912, Jewish Publication Society of America, Essential Texts of Zionism</ref>
 
صیہونیت دے حمایندیحمایتی تے وکیل اسنوں مختلف قوماں وچ رهنے والی مظلوم یہودی اقلیتاں نوں واپس اپنے آبائی وطن وچ بسانے دی اک [[:en:liberation movement|قومی آزادی کی تحریک]] دے طور اُتے دیکھدے نیں۔ [[:en:Anti-Zionism|صیہونیت کے ناقدین]] اسنوں [[نو آبادیاتی نظام|استعمار پسندی]] [[:en:Racism in Israel#Zionism|نسل پرستی]] تے [[:en:Exceptionalism|امتیاز پسندی]] دے نظریے جسنے اپنے پیرو [[انتداب فلسطین]] دے دوران[[:en:Zionist political violence|تشدد]] دی جانب راغب کیتے دے طور اُتے جانتے نیں، جس نے [[:en:1948 Palestinian exodus|نکبت فلسطین]] تے انہاں اج تک مسلسل 1948کی جنگ دے دوران چھینے گئے انہاں دی [[:en:Palestinian right of return|جائداد اور املاک  کی واپسی]] توں محروم رکھیا۔<ref>Nur Masalha (September 15, 2007). The Bible and Zionism: Invented Traditions, Archaeology and Post-Colonialism in Palestine- Israel[https://books.google.com/books?id=LAUeWo8NDK4C&pg=PA314]. Zed Books. p. 314. [[:en:International Standard Book Number|ISBN]] [[:en:Special:BookSources/978-1-84277-761-9|978-1-84277-761-9]].</ref> <ref>Ned Curthoys; Debjani Ganguly (2007). Edward Said: The Legacy of a Public Intellectual[https://books.google.com/books?id=crIxjc564_AC&pg=PA315]. Academic Monographs. p. 315. [[:en:International Standard Book Number|ISBN]] [[:en:Special:BookSources/978-0-522-85357-5|978-0-522-85357-5]]. Retrieved May 12, 2013.</ref><ref>Nādira Shalhūb Kīfūrkiyān (May 7, 2009). Militarization and Violence Against Women in Conflict Zones in the Middle East: A Palestinian Case-Study[https://books.google.com/books?id=_ka2AmZw3YIC&pg=PA9]. Cambridge University Press. p. 9. [[:en:International Standard Book Number|ISBN]] [[:en:Special:BookSources/978-0-521-88222-4|978-0-521-88222-4]]. Retrieved May 12,2013.</ref><ref>Paul Scham; Walid Salem; Benjamin Pogrund (October 15, 2005). Shared Histories: A Palestinian-Israeli Dialogue[https://books.google.com/books?id=c-cviX0c63YC&pg=PA87]. Left Coast Press. pp. 87–. [[:en:International Standard Book Number|ISBN]] [[:en:Special:BookSources/978-1-59874-013-4|978-1-59874-013-4]]. Retrieved May 12, 2013.</ref>
 
== اصطلاح ==
لیک ۲۴ –
مملکت متحدہ دے نال  اتحاد بنانے تے فلسطین دی جانب ہجرت کرنے دے لئی اس دی حمایت حاصل کرلینے دے بعد، صہیونیاں نے یورپی یہود نوں اوتھے جانے دے لئی بھرتی وی کیتے، خاصکر اوہ یہود جو روسی سلطنت دے انہاں علاقاں وچ رہے جتھے ضد سامیت عروج اُتے سی۔ جداں جداں برطانیہ نوں یہودی تحریک دے عرباں اُتے اثرات دا احساس ہُندا گیا ایہ اتحاد کشیدہ رہیا   پر صہیونی فیر وی غالب رہے۔ ایہ تحریک بالاخر  14 مئی 1948ء نوں اپنے مقصد وچ کامیاب ہوئی، تے یہودی لوگاں دے لئی اک ریاست قائم دی۔ اسرائیل وچ یہودی آبادی دا تناسب اس تحریک دے ابھرنے دے بعد توں  مسلسل ودھ رہیا اے۔ ایکیسواں صدی  دے آغاز توں تمام دنیا دے% 40 یہود  اسرائیل وچ رہ رہے نیں جو کسے وی ملک دے یہود دی تعداد توں زیادہ اے۔ انہاں دو نتیجے  توں صہیونی تحریک دی کامیابی دا اندازہ لایا جاسکدا ہےجسکی مثال پچھلے دو ہزار سال دی تریخ وچ نئی‏‏ں ملدی۔ اکادمی تعلیم دے  مطابق  صہیونی تحریک نوں جلاوطنی سیاست دے تناظر وچ  بطور قومی آزادی دی جدید تحریک دیکھیا جاندا اے۔
 
صہیونیت  دا اک مقصد  انجذاب یہود یعنی یورپی و دیگرمعاشراں وچ یہود دی قبولیت سی۔اس جلاوطنی دی وجہ توں بوہت سارے یہود اپنے اختیار کردہ ملکاں وچ  پردیسی بنکر رہندے رہے چنانچہ اوہ جدیدیت تے نویں تصورات توں منفصل و بے بہرہ رہے۔ ناں نہاد انجذاب پسند یہودیاں دی یورپی معاشرے وچ مکمل جذب ہو جانے دی تمنی کر دے رہے تے جدیدیت تے انجذاب معاشرہ دے لئی اوہ اپنی یہودیت ، یہودی روایات و تمدن وچ تخفیف کرنے اُتے  وی آمادہ سن۔ پر ثقافتی ترکیب (معتدل قسم دی انجذاب نوں ثقافتی ترکیب کہندے نیں) دے تسلسل تے دھیمی ارتقاء کےحامیین نوں ایہ وی فکر لاحق رہیا کہ یہود اپنی جداگانہ شناخت ای نہ کھو دتیاں۔ ثقافتی ترکیب نے روایندیروایتی یہودی اقدار و عقائدکو برقرار رکھنے تے جدید معاشرے توں اسی‏‏ں آہنگی  دی ضرورت دوناں ای اُتے زور دتا  مثلاّ ہفتے توں  اتوار دے دن دی چھٹی  و دیگرآداب معاشرت۔
 
1975ء وچ  اقوام متحدہ مجلس عمومی  نے قرارداد 3379منظور دی ، جس نے صہیونیت نوں بطور "نسل پرستی تے نسلی تفریق  دی اک قسم " نشان دہی دی ۔ ایہ قرارداد  1991ء وچ رد کردتی گئی تے اسنوں  قرارداد  86/ 46سے بدلا گیا۔  صہیونیت دی بطور نظریہ  مخالفت نوں کدی کبھار [[نسل پرستی]] تے  افتراق بین الناس وی گردانیا گیا  جنہاں اسی‏‏ں بودیت (اک نال رہنے) دی کوشش کرنی چاہئے سی۔
لیک ۴۱ –
* ارض اسرائیل  یہودی قوم دا جائے پیدائش اے . انکا  روحانی ، مذہبی  تے سیاسی تشخص   ایتھے ای تشکیل ہویا- ایتھے ای انہاں پہلا  ریاست پن  حاصل ہویا، قومی تے عالمگیر ی اہمیت دی حامل  ثقافتی اقدار ایتھے ای قائم کیتیاں تے دنیا نوں  ازلی کتاباں دی کتاب عنایت دی-
* اپنی زمین توں زبردستی  جلاوطن کیتے جانے دے بعد، دوران انتشار انہاں لوگاں نے اپنا ایمان قائم رکھااور ہمیشہ وطن واپسی دی تے سیاسی بحالی دی دعائاں کر دے رہے-
* تاریخی تے روایندیروایتی  لگاؤ دی وجہ توں مجبور ، یہود نے ہر نسل تے دور وچ  اپنے آبائی وطن وچ فیر توں  ریاست قائم کرنے دی جدوجہد دی – حالیہ دہائیاں وچ ایہ اپنے  لوگاں وچ جا پہنچے-
 
== تریخ ==